Slovenské ľudové piesne 2

PRODUKT JE VYPREDANÝ

Druhým zväzkom zbierky „Slovenské ľudové piesne" pokračujeme vo vydávaní slovenskej ľudovej hudobnej kultúry, ktoré sa začalo r. 1950 za redigovania nebohého univ. prof. Dr. K. Hudca. Úvod prvého zväzku, ktorého autorom bol redaktor zbierky, nepriniesol ešte v mnohých dôležitých otázkach vysvetlenie a tak sa k nim musíme vrátiť nielen v tomto, ale i v nasledujúcich zväzkoch.

Výrobca:
SAV, Bratislava
Obj. čislo:
ant-sk-piesne-2

49,00 €

Slovenské ľudové piesne 2

Dr. Poloczek František


Druhým zväzkom zbierky „Slovenské ľudové piesne" pokračujeme vo vydávaní slovenskej ľudovej hudobnej kultúry, ktoré sa začalo r. 1950 za redigovania nebohého univ. prof. Dr. K. Hudca. Úvod prvého zväzku, ktorého autorom bol redaktor zbierky, nepriniesol ešte v mnohých dôležitých otázkach vysvetlenie a tak sa k nim musíme vrátiť nielen v tomto, ale i v nasledujúcich zväzkoch.

„Kolektív, ktorý ju tvorí, je si vedomý svojej nesmrteľnosti a verí vo víťazstvo nad všetkými nepriateľskými silami."
M. Gorkij o ľudovej piesni.

Názory na ľudovú pieseň sa za posledných osemdesiat rokov tak rapídne menily obsahom i významom, že dnešná naša socialistická generácia nechce a nemôže mať nič spoločného s množstvom ideovo nesprávnych a reakčných náhľadov na ľudovú pieseň. Vydavatelia Slovenských spevov v minulom storočí reprezentovali na svoj čas skutočne progresívny prúd obrodenskej kultúry, ktorý sa obrátil na slovenskú „prostonárodnú" pieseň, aby tým pomohli upevniť „národnú" (meštiansku) kultúru. Pravda, keď sa buržoázia snažila názory a stav vedy okolo ľudovej piesne udržať na úrovni obrodencov i temer v celej prvej polovici nášho storočia, alebo ju kumulovať s rôznymi kozmopolitickými prvkami, dostala tým buržoázna folkloristika charakter výslovne reakčný.
Prečo zbierali predstavitelia obrodenskej doby piesne svojho ľudu? V prvom rade ich k tomu viedli triedne a nacionalistické motívy: bolo treba vyrovnať náskok, ktorý mala v tomto smere buržoázia iných národov a upozorniť tak na seba, ako na národ so svojráznou kultúrou a potom v dobách, keď sa naša buržoázia stavala na nohy, potrebovala príznačnú podporu „zdola" od ľudu a preto prejavovala záujem o všetko ľudové. Pravda, neskôr bolo jasne vidieť, že sa často nechápali jestvujúce diametrálne rozpory medzi záujmami buržoázie a ľudu a že sa tieto zastierali abstraktným a idealizujúcim romantizmom. Tento záujem buržoázie o ľudovú kultúru skrýval sa často pod estetické kritériá: bol to obdiv ľudovej tvorivosti, snaha zachytiť pre prítomnosť a zachovať pre budúcnosť svojráznu ľudovú pieseň, pretože ľudová pieseň z feudálnych dôb bola za kapitalizmu postupne ovplyvňovaná mestskou šlágrovou kultúrou. Pravda, ľudová pieseň často prichádzala pred vládnuce triedy s takým obsahom, ktorý sa stával nepríjemným najmä pre buržoáziu. Bola to často krutá obžaloba vtedajšieho spoločenského poriadku a všetkých vredov, ktoré tento poriadok vyvolával na tele i na duši nášho ľudu. A keď sa aj prihliadalo k obsahu piesne, dívalo sa naň zvláštnymi okuliarmi, nevidelo sa jeho triedne razenie, jeho pokrokovosť, volanie po odstránení sociálneho útlaku atď. V zmysle spomínaného „romantického zanietenia" sa všetko zastieralo, ľud sa idealizoval a nechceli sa vidieť v pravom svetle sociálne problémy tu jestvujúce. Spievalo sa preto „o láske", „o zbojníkoch", „o pánoch", „o vojne" atď., a to tak, ako keby sa to už vôbec netýkalo prítomnosti; to všetko už „iba bolo". Ideová náplň ľudovej piesne, jej triedno-ľudová zahrotenosť, jej revolučnosť sa rozmazávala a obrusovala ako sa len dalo, ako keby jej prosto nebolo, nevidela sa.
My dnes pokračujeme v zbieraní a vydávaní slovenských ľudových piesní, ale naše stanovisko k nim a náš pohľad na ne sa podstatne líši od stanoviska našich predchodcov. Naše tendencie sú protichodné k ich tendenciám. Naša socialistická prítomnosť, ktorá je dedičkou najpokrokovejších snáh našej minulosti, nás morálne zaväzuje, aby sme aj na tomto poli národnej kultúry poukázali na korene, z ktorých vyrástla, ktoré ju pripravovali, aby sme tak zachovali nášmu pracujúcemu ľudu cenné dokumenty o jeho sociálnych snahách v minulosti a morálne ho posilnili k ďalšiemu boju za socializmus. Slovenská ľudová pieseň je, ako uvidíme, zvlášť jasným zrkadlom našej sociálnej minulosti, v ktorom sa odrážala celá mentalita ľudu, vyvolaná sociálnym poriadkom feudalizmu a kapitalizmu.
Keď sa pozeráme na spoločenské javy správnou metódou dialektického a historického materializmu, vidíme, že spoločenské bytie určuje spoločenské-vedomie, čiže spôsob výroby hmotných statkov a hospodársko-spoločenské vzťahy medzi ľuďmi, ktoré z toho vyplývajú, podmieňujú kultúru týchto ľudí, ich politické, právne, náboženské ustanovizne, ich vedu a umenie. Všetko súvisí so všetkým, základňa ovplyvňuje nadstavbu a naopak. Niet javu v spoločenskom živote (ako aj v celej prírode), ktorý by bol bez vplyvu ostatných javov a niet kultúrnej oblasti ako časti spoločenského vedomia, v ktorej by sa viac-menej svojráznym spôsobom neodrážala hospodárska základňa tejto spoločnosti — jej spoločenské bytie. Je nesporným faktom, že ľudová pieseň je jednou zo složiek spoločenského vedomia a nadstavby vôbec. To však znamená, že ju neslobodno chápať izolovane od celého súhrnu javov, ktorého je časťou, ale v úzkej spojitosti s nimi, ako ovplyvňovanú a ovplyvňujúcu, nesúcu pečať svojej kolísky. A tu sme pri koreni veci: ľudová pieseň ako zložka ľudovej kultúry a zložka vedomia ľudu odráža v sebe spôsob jeho hmotného i kultúrneho života, ktorý je zase podmienený životom celej spoločnosti, charakterizovaný miestom a časom svojej existencie. Dívajúc sa na vec s tejto perspektívy, otvárajú sa nám zrazu nové hľadiská na ľudovú pieseň, hľadiská, ktorých sme si doteraz nevšímali, lebo sme sa nevedeli správne na ňu pozerať. Naša ľudová pieseň z minulosti sa takto stáva vzácnym historickým dokumentom mentality nášho ľudu, v ktorom sa zrkadlia jeho boje, ťažkosti i radosti, viera vo víťazstvo a vôbec celý jeho svetonázor. A ako sme už povedali, ľudová pieseň je zvlášť jasné a citlivé zrkadlo, ktoré azda najvernejšie odrážalo prostredie, ktoré ho zrodilo. Prečo to bolo tak?
V dobách feudalizmu, odkiaľ pochádza prevažná časť piesní tejto sbierky a aj v kapitalizme kultúrny život nášho ľudu bol minimálny. Okrem oficiálneho náboženstva, dávajúceho mu svetonázor, ktorý bol v službách vládnucich tried, bolo tu len ľudové umenie. V týchto dvoch složkách sa vyžívaly všetky jeho kultúrne potreby. Sedliak bol v očiach pánov stvorený len pre robotu, nebol ani Človekom. Akéže mohol mať kultúrne potreby? Tak sa musel nájsť na poli nadstavby produkt, ktorým by mohol vykorisťovaný ľud paralyzovať zhubné dôsledky svojho triedneho postavenia. Týmto produktom sa stala ľudová pieseň a ľudové umenie vôbec. Pieseň poskytovala navyčerpateľnú formu pre vyžalovanie bolesti srdca, hovorila slovom i tónom, reagovala najcitlivejším spôsobom na rozličné životné situácie. Bola veľmi verným zrkadlom týchto dejov, lebo rástla spontánne, živelne, vyrážala priamo zo stredu životného prúdu bez najmenšej falše. Rýdzosť a hodnovernosť tohto prejavu nám vystúpi do popredia ešte viac, keď si uvedomíme, že ľudová pieseň, ako kultúrno-umelecký produkt nášho ľudu, bola temer nedotknutá kultúrou „vyšších" vrstiev spoločnosti, ktoré ňou opovrhovaly. Táto kultúra ju nezasiahla a je tým nesmysel-nejŠie tvrdenie buržoáznej vedy, že naša ľudová pieseň, ako i ľudová pieseň iných národov, je v podstate odvarom kultúr vyšších tried. Panská sliedivá cenzúra, ktorá dávala ináč veľký pozor na pohyby ľudu, lebo sa stále obávala jeho hnevu, ju nepovažovala za hodnú povšimnutia a tak mohla ľudová pieseň nepokrivene rásť, vyjadrovať odvážne bojové myšlienky, búriť sa a hroziť zaťatou päsťou. Neviditeľná a nezničiteľná stala sa neochvejným žalobcom a buričom proti panujúcemu sociálnemu zlu. Šla od srdca k srdcu, spájala a vykonávala nedoceniteľné sociálne poslanie. Iba dnes mohla konečne vystúpiť zo svojej ilegality na svetlo a odhaliť sa v svojej plnej ideovo-spoločenskej sile. Je teda len prirodzené, že dnes, keď tvoríme kultúru národnú formou a socialistickú obsahom, prihliadame v plnej miere k tomu prvotnému žriedlu národnej kultúry, k ľudovému umeniu v hudbe, k ľudovej piesni.

Parametre

Počet strán334
Rok vydania1952
Stavdobrý
Vydanieprvé
Jazykslovenský
žánernáučná, dejiny
Rozmer30 x 22 x 3 cm

Strážiť zmenu ceny a dostupnosti

Ak chcete, zadajte e-mail a budeme Vás informovať o cene alebo skladovej dostupnosti tohto tovaru.

Vaša emailová adresa

Upozorni ma keď cena klesne pod

Platby kartou pripravujeme:

Prima online platba Tatrabanka online platba SLSP online platba VÚB online platba ČSOB online platba Poštová banka online platba Unicredit online platba Sberbank online platba OTP online platba Fio online platba VISA online platba Master online platba Maestro online platba TRUSTPAY online platba